Čo je to permakultúrna záhrada? A aký je rozdiel medzi ňou a tradičným typom záhrady? To si vysvetlíme v nasledujúcom článku.
Čo je to permakultúra?
Výraz permakultúra vznikol z kombinácie anglických slov permanent = trvalý, udržateľný a agriculture = poľnohospodárstvo. Permakultúra sa netýka len záhrad, ale aj iných ekosystémov. Tento koncept vznikol už v 70-tych rokoch minulého storočia v Tazmánii a Austrálii. Nejde teda o žiadnu novinku, ale o koncept s dlhoročnou tradíciou.
Permakultúrna verzus tradičná záhrada
Už na prvý pohľad spoznáte rozdiel medzi tradičnou záhradou a permakultúrnou záhradou. Tradičná záhrada je na pohľad viac upravená, všetko má svoje miesto. Na druhej strane permakultúrna záhrada je na prvý pohľad menej upravená, viac prirodzená, viac zarastená a nepravidelná.
Permakultúrna záhrada nevyužíva žiadne chemické hnojivá či postreky. Koncept vychádza z praktických skúseností našich predkov v spojení s moderných technológiami a poznatkami. Experimentom sa v permakultúre medzi nekladú. Permakultúrna záhrada je ako dokonale fungujúci stroj. Jednotlivé časti tohto typu záhrady spolu žijú v symbióze, harmónii, spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú. Celok funguje v rovnováhe.
Samozrejme, tvorba permakultúrnej záhrady, keďže vzniká prirodzeným spôsobom, si vyžaduje podstatne viac času ako tradičná záhrada. Všetko závisí od úsilia, ktoré ste do toho ochotní vložiť, tiež od času, finančných prostriedkov aj konkrétneho prostredia, v ktorom permakultúrnu záhradu budujete.
Permakultúrna záhrada – princípy
Koncept permakultúrnej záhrady ráta s používaním výlučne prírodného hnojiva neškodného životnému prostrediu. Žiadna chémia. Prejaví sa to na produktoch, zelenine a ovocí vypestovaných v tomto type záhrady. Plody sú skutočne zdravé, nabité vitamínmi a skvele voňajú i chutia. Koncept stavia na princípoch trvalej udržateľnosti a neškodnosti voči životnému prostrediu.
Mulčovanie permakultúrnej záhrady má tiež odlišné princípy aké sa používajú v tradičných záhradách. Nemulčuje sa kôrou ihličnanov, ktorá pôdu prekysľuje. Vsádza sa na mulčovanie napríklad slamou, jemne pokosenou trávou, rozložiteľným plevelom či kamennou drťou.
Ako už bolo spomenuté vyššie, extrémny poriadok a uhladený vzhľad v permakultúrnej záhrade nehľadajte. No pozor, neznamená to, že ide o “halabala” metódu. Tiež vyžaduje dôkladné plánovanie a koncepciu. Dôraz sa kladie na šetrnú spotrebu vody, pôdy aj ľudskej práce.
Permakultúrne záhrady sú väčšinou úžitkové. To znamená, že cieľom je vypestovať čo najviac a čo najkvalitnejších rastlinných produktov určených spotrebiteľovi pre celoročnú výživu. Veľká pozornosť sa kladie na zníženie spotreby vody, zväčša sa zalievajú len mladé rastliny a aj to dažďovou vodou. Tá sa zachytáva v na to dopredu určených nádržiach.
Permakultúrna záhrada nie je pre každého. Vyžaduje si množstvo úsilia a času. No pokiaľ máte chuť spraviť niečo pre seba, pre životné prostredie, disponujete chuťou pracovať v záhradke a máte dostatok času, smelo do toho!
