Liečivá sila rastlín sa dá okrem listov a kvetov získať aj z nasledujúcich častí byliniek.
Stonka – je opora rastlinného organizmu, nesie listy a kvety, dopravuje do nich vodu a soli z koreňov. Stonky majú rozmanité tvary, čo však je pre vás dôležité vedieť, že spolu s listami a kvetmi tvoria vňať, ktorá obsahuje najviac účinných látok.
Vňať – zbiera sa v čase kvitnutia. Je vhodné odrezávať ju nožom, aby sme ani náhodou nevytrhli aj koreň rastliny. Odrežeme asi 20 cm (záleží od druhu) hornej časti rastliny spolu s vrcholom. Vňať nízkych rastlín, ktoré ležia na zemi, ako napríklad dúška materina, treba starostlivo očistiť. Dolné zdrevnatené časti byliniek nezbierame.
Vňať sa suší v malých zväzkoch zavesených na mieste, kde je dosť tepla, tieň a vzdušne. Krátke vňate rozprestierame v tenkých vrstvách na pokrytú zem.
Plod – vytvára sa po oplodnení kvetu. Plody zbierame vtedy, keď sú dostatočne zrelé. Zbierame ich ručne trhaním alebo ich odrežeme, prípadne ich češeme hrebeňmi. Plody sušíme rozložené vedľa seba.
Semeno – takisto vzniká z oplodneného kvetu a je zväčša vo vnútri plodu. Keď semená v plodoch nie sú ešte dosť zrelé odrežeme celé rastliny i s plodmi, zviažeme do zväzkov a sušíme ich na slnku. Potom semená vymlátime alebo z usušených plodov vyklepeme. Príliš zrelé semená by mohli samé vypadávať z plodov.
Koreň a podzemok – prostredníctvom nich prijíma rastlina živiny z pôdy. Koreň byliniek často podlieha zmenám. Môže zhrubnúť, vytvárať buľvy, hľuzy, podzemky a cibule.
Podzemok sa líši od koreňa tým, že vytvára uzly a medziuzlové články, púčiky a listy.
Korene a podzemky trvácich rastlín zbierame obyčajne až po druhom alebo treťom roku od ich vývinu. Cibule a hľuzy vykopávame na jeseň po skončení vegetačného obdobia, pretože neskôr by na povrchu pôdy už neboli viditeľné znaky, podľa ktorých by sme ich našli. Korene vyberáme z pôdy motykou alebo rýľom, očistíme ich, nahnité časti vyrežeme a celé oplachujeme studenou vodou. Sušíme ich v tieni za dobrého prúdenia vzduchu alebo v sušiarni pri teplote od 45 do 70 °C. Korene obsahujúce silice sa nesmú sušiť na slnku.
Kôra – chráni zvonka drevnaté rastliny. Kôru zbierame na jar ešte pred rozvinutím listov, keď prúdi miazga, a to za vlhkého počasia. Vtedy ju od dreva ľahšie odlúpneme. Postupujeme nasledovne: urobíme dva priečne rezy vo vzdialenosti asi 0, 20 – 0, 25 m od seba (nie hlboko), potom rezy pozdĺžne spojíme ďalšími rezmi, čím vzniknú obdĺžnikové kúsky kôry. Tieto otĺkame, najlepšie dreveným predmetom. Obdĺžnikové kusy kôry nadvihneme a odlúpime.
Kôru sušíme na slnku vonkajšou očistenou stranou hore. Možno ju dosušiť v tieni alebo v sušiarni pri teplote do 50 °C.
Nabudúce si povieme niečo viac o sušení.
