Gajarský ertéplový žúlanec
Žúlanec by som mohla jesť každý deň, nielen na Vianoce 🙂
Toto je prastarý recept od jednej gajarskej babky. A ten názov? Tak mi odpovedali: “Ná v Gajarech sa cesto žúlá, proto žúlanec… a ertéple sú odjakživa krumpole!” 🙂
Suroviny
|
1000 |
g | zemiaky |
|
200 |
g | múka polohrubá |
| štipka | soľ | |
|
100 |
g | maslo |
|
100 |
g | mak mletý |
|
100 |
g | cukor mletý (práškový) |
V šupke uvarené teplé zemiaky ošúpeme a ešte teplé ich postrúhame na dosku, kde máme nasypanú trošku osolenú múku. Rozmrvíme spolu a ihneď spracujeme cesto. Zemiaky by nemali byť suché, toto sa robí zo starých zemiakov, ktoré sú lepivé. Z tohoto cesta “užúlame” dlhý tenší valec cez celú dosku, radšej dva-tri tenšie. Na papier na plech tento žúlanec zvinieme do kruhu, ale tak, aby sa nespojil. Dáme do vyhriatej rúry piecť na 170 stupňov asi 40 minút do zlatista.
Hotový žúlanec je od spodu aj zvrchu do chrumkava upečený (voní to krásne, ako keď sa peci pečú zemiaky v šupke) a vnútri musí byť tiež upečený. Do misky dáme rozpustiť maslo a upečený ešte teplý žúlanec do masla natrháme. V masle tieto malé kúsky premiešame a dáme na tanier. Posypeme mletým makom a cukrom.
Milujem staré recepty, je vidieť, že tie naše babky a prababky varili a piekli jednoduché a fantastické jedlá.
Hodnotenie
