Petúnie, begónie, zvončeky, nezábudky , sedmokrásky a iné. V každej záhradke patria medzi jej pýchu a dávajú jej čarovnú kvetinovú výzdobu. Viete však, aký podstatný rozdiel je medzi letničkami a ostatnými rastlinami a aké majú nároky na pestovanie?
Kvetiny a okrasné trávy nám skrášľovali život už od nepamäti. Najskôr slúžili k uctievaniu bohov a neskôr tiež k výzdobe obydlia a verejných priestranstiev. Už v hrobkách egyptských faraónov boli nájdené kytice a semená kvetín, ktoré mali vládcovi spríjemňovať život na druhom svete. V antike dokonca vznikali báje o pôvode jednotlivých rastlín.
Napríklad krásna Bellida sa zapáčila bohu štyroch ročných období Vertumuovi. Očarený jej pôvabom sa ju pokúsil uniesť. Bellida prosila bohov, aby ju ochránili pred nepríjemným starým mužom. Preto sa rozhodli jej pomôcť a premenili ju v krehkú sedmokrásku. Starí Gréci tiež uctievali mak ako symbol zeme a úrody a bol zasvätený bohyni Hére.
Najviac kvetov sa však pestovalo počas renesancie, najmä za múrmi kláštorov. Vďaka križiackym výpravám a po objavení Ameriky sa do Európy dostali druhy rastlín aj z iných kontinentov a krášlia naše záhradky až dodnes.
Aký je rozdiel medzi jedno a dvojročnými rastlinami?
V prípade jednoročných rastlín (letničiek) celý životný cyklus prebehne v jednom vegetačnom období. Značí to to, že zo semena narastie stonka a listy, rozkvitne, vytvorí semená a rastlina odumrie. Zimu teda prekoná v podobe semien.
Dvojročné rastliny tiež prekonávajú životný cyklus v priebehu jedného roka, ale k tomu, aby rozkvitli, potrebujú mať nízku teplotu. Semená týchto rastlín začínajú klíčiť ihneď po dozretí v druhej polovici leta, do príchodu mrazov vytvorí rastlina listy. Počas zimy sa pripraví v druhom roku svojho života na kvitnutie. Vytvorí semená a odumrie.
Medzi dvojročné rastliny patria aj trvalky, ako je sirôtka alebo sedmokráska. Tie však časom slabnú a prinášajú čoraz menšie kvety, preto ich treba vysievať každý rok znovu.
Čo treba vedieť o ich pestovaní?
Nároky jednotlivých rastlín na prostredie sú odvodené od podmienok, ktoré mali vo voľnej prírode. Mnohé z nich pochádzajú z veľmi rozdielnych prostredí, preto i podmienky pre ich rast môžu byť rôzne.
Svetlo – Mnoho letničiek obľubuje plné slnko alebo svetlé miesto. Len niektoré druhy napríklad vždy kvitnúca begónia veľkokvetá, čarodejka kvitnú dobre i v polotieni.
Teplota – Väčšina druhov jednoročných rastlín neznáša teploty pod nulou. Tiež na jar sa ich sadenice vysádzajú do voľnej pôdy až v druhej polovici mája. Naopak u dvojročných rastlín môže pôsobenie nízkych teplôt ovplyvniť kvitnutie rastlín. Aj tu však platí, že silné mrazy ich môžu poškodiť.
Pôda – Aby nedochádzalo v prípade nadmerných zrážok alebo zálievke k premočeniu koreňov, pôda by mala byť stredne ťažko priepustná. Ťažké a studené pôdy nie sú pre pestovanie letničiek a dvojročných kvetín vhodné. Na príliš ľahkých, piesočnatých pôdach musíte častejšie polievať a občas pridať do zálievky hnojivo.
Voda –Bez vody vám nevyrastie nič. Väčšina letničiek a dvojročných rastlín má stredné nároky na množstvo vody v pôde. Na vlhkejších miestach sa darí tým druhom, ktoré vytvárajú veľa zelených listov. Suché stanovištia obľubujú kvety s dužinatými stonkami a listami alebo stepné druhy rastlín.
Nabudúce si povieme, aké choroby a škodcovia môžu napádať vaše letničky a ako vytvoriť krásne kombinácie kvetov, ktoré z vašej záhradky urobia krásnu oázu.
