Nie je očkovanie ako očkovanie. Nebojte sa, nejde o žiadny bolestivý akt. V záhradkárskej terminológii sa týmto pojmom označuje nepriame vegetatívne rozmnožovanie. Ide o spôsob, pri ktorom sa na podpník prenáša očko. Je to osvedčený spôsob, pri ktorom sa dreviny výborne ujímajú a rastú. Potrebné je dodržať ale niekoľko základných zásad.
Kedy očkovať?
Očkovanie delíme podľa obdobia, v ktorom sa očkuje. Keď sa očkuje na jar, zhruba od polovice mája do polovice júna v čase prvej miazgy, voláme to očkovanie na bdiaci púčik, resp. bdiace očko. V praxi to znamená, že očko do konca roka z podpníka vyraší a letorast bude v tom istom roku.
Keď očkovanie prebehne v júli až auguste v čase prúdenia druhej miazgy, potom očko “spí” i keď je ujaté a výhonok – letorast vyrastie až na jar budúceho roka. V tomto prípade používame termín očkovanie na spiace očko.
Ako očkovať?
Pri očkovaní ovocných drevín nie je dôležité len kedy očkujeme, ale tiež ako očkujeme. Priblížime si preto najčastejšie spôsoby očkovania. Tým najbežnejším je očkovanie na T spôsob – kôra sa ľahko odlupuje od drevnej časti podpníka, očkujeme spôsobom vytvorenéh písmena T.
Vplyvom sucha alebo očkovaním na konci vegetácie sa kôra podpníka nedá odlúpiť a vtedy sa používa Forkertovo očkovanie. Pri tomto type očkovania urobíme na podpníku hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku. Forkertovo očkovanie sa robí nezávisle na prúdení miazgy, v suchých oblastiach.
Nikolovanie je ďalšou technikou očkovania. Metóda očkovania je nazvaná podľa P. Nikolina a používa sa na zlepšenie zrastania odrôd hrušiek, ktoré majú zlú afinitu (znášanlivosť) s dulovým podpníkom. Poznáme aj prstencové (alebo manžetové) očkovanie, ktoré sa v praxi používa najčastejšie pri orechu.
