Črepníkové rastliny potrebujú pre svoj rast rôzne druhy pôdy. To, akú zem zvoliť, záleží od konkrétneho druhu.
Každá izbová rastlina vyžaduje živiny, bez ktorých by zahynula. Tie sa skrývajú v pôde. To, aký konkrétny druh jednotlivý kvet potrebuje, závisí od druhu rastliny. Vedomosti, ktoré máme o pôvode rastlinných a o ich klimatických a pôdnych podmienkach, nám pomáhajú pri správnom výbere. Tak napríklad kaktusy a mnohé sukulenty žijúce na suchých a horúcich pustatinách nevyžadujú veľmi výživnú zem. Najlepšie sa im darí v piesočnato-hlinitej. Na rozdiel od rýchlorastúcich druhov rastlín vytvárajúcich veľa zelenej hmoty. Tie potrebujú výživnú zem.
Záhradníci rozlišujú tieto druhy zemín:
Kompostová zemina – vzniká rozkladom organických látok najrozličnejšieho pôvodu. Kompost si môžete založiť v záhrade na tienistom mieste. Zužitkujú sa v ňom rozličné odpady (pozor na semená burín a choré časti rastlín!), ktoré vrstvíme so zeminou alebo rašelinou do výšky asi 1 metra. Pridáva sa i vápno, fekálie, močovka. Kompost sa má aspoň raz za rok prehodiť, aby sa rovnomerne rozkladal. Vyzretý je asi za tri – štyri roky.
Listovka – získate ju rozkladom lístia na kopách. Najkvalitnejšia je buková. Najhoršiu kvalitu má listovka z pagaštanu konského. Pre väčšinu izbových rastlín je to cenná, ľahká, humózna zem.
Vresovka – vzniká rozkladom vresovísk. Ide o veľmi cennú , ľahká zemina, ktorá obsahuje veľmi málo živín. Používa sa pri výsevoch, pri pestovaní napríklad rododendronov.
Ihličnatka – vzniká rozkladom z ihličnatých porastov. Jej obsah základných živín je nepatrný, ale má vysoký obsah stopových prvkov a humusu. Je veľmi vzdušná. Používa sa napríklad pri pestovaní rododendronov.
Drevené uhlie – po rozdrvení a preosiatí ho je možné využiť ako prímes do zemín pre jemné výsevy, kde je nebezpečenstvo výskytu nákazy plesňami.
Rašelina – získate ju tlením machu rašelinníka alebo kyslých tráv bez prístupu vzduchu. Je zdrojom humusu a prostriedkom na zlepšovanie fyzikálnochemických vlastností zemín a ich zmesí. V ťažkej pôde zvyšuje obsah vzduchu, v ľahkej zase zvyšuje schopnosť zadržiavať vodu. Táto zem nemá výživné látky.
Rašelinník – je druh machu, ktorý rastie na močariskách. Zbiera sa za zelena a suší. Využitie tejto zeminy nájdu pestovatelia orchideí. Prevzdušňuje a zľahčuje pôdu.
Piesok – slúži na odľahčenie pôdy, ako drenáž pri presádzaní rastlín a ako substrát pri zakoreňovaní odrezkov. Najlepší je riečny, kremitý piesok alebo čistá kremitá drvina.
Parenisková zemina – ide o výživnú zeminu, ktorá vzniká vyvezením vrstiev z pareniska na jeseň. Počas roka sa musí aspoň raz prehodiť. Parenisková pôda má byť riadne vyzretá, čo trvá dva-tri roky. Obsahuje veľa dusíka a nerozložených organických látok.
Väčšina pestovateľov nemá k dispozícii spomínané zeminy, ale v záhradkárstvach je možnosť kúpiť takzvanú záhradnú zmes, ktorá je obyčajne zmesou kompostu, pareniskovej zeminy a prípadne piesku. Môže sa podľa druhu rastliny upraviť pridaním rašeliny, ihličnatky a podobne.
Ako zistiť, že ste zvolili nesprávnu zeminu?
Keďže izbové rastliny majú obmedzený objem zeminy, na nesprávnu výživu reagujú rôzne. Napríklad žltnutím, opadaním listov, netvoria sa kvety, alebo sú veľmi malé a podobne. Treba taktiež vedieť, že aj správne zvolená zem sa po čase v kvetináči vyčerpá, preto treba rastlinu presadiť.