Popularita týchto izbových rastlín rastie. Mnohí sa ich však neodvažujú pestovať, lebo sa nazdávajú, že pestovanie mäsožravých rastlín je náročné. Nie je to však celkom pravda.
Mäsožravé rastliny tvoria v rastlinnej ríši akúsi výnimku. Narúšajú totiž všeobecne známu predstavu o kolobehu látok v prírode a vzťah potravy rastlina – živočích do istej miery prevracajú. Tieto izbové rastliny živočíchy nielen lapajú, ale dokážu ich aj stráviť. Pascami sú premenené listy, alebo kvety, ktoré slúžia ako návnada pre hmyz. Treba však vedieť, že žiadna mäsožravá rastlina sa nevyživuje iba dravým spôsobom. Pre svoj život potrebujú aj fotosyntézu. Zúžitkujú iba nepatrné množstvo koristi na doplnenie chýbajúcich živín.
Druhy mäsožravých rastlín
Väčšina druhov mäsožravých rastlín je pozemná. Početná je však aj skupina vodných mäsožravých rastlín, ako napríklad bublinatky.
Z celej skupiny sú najznámejšie mucholapky (Dionaea muscipula) alebo krčiažniky (Nepenthes) s asi 75 druhmi rozšírenými najmä v Indonézii a na Filipínach. Najviac druhov má však rosička ( Drosera), a to až 130, alebo tučnica (Pinguicula).
Pestovanie mäsožravých rastlín
Ak ste sa rozhodli pestovať túto zvláštnu rastlinu, je najskôr potrebné poznať podmienky jej prirodzeného prostredia. Tak sa vám bude dariť pestovať aj v byte alebo v priestoroch vášho domu.
Napríklad krčiažniky pre úspešné pestovanie vyžadujú uzavreté a málo vetrané miestnosti, ktoré sú v lete zatienené a majú stálu vlhkosť vzduchu 80 – 100 % a teplotu vyššiu než 20 °C. Pri nižšej vlhkosti vzduchu rastú tiež, ale netvoria na koncoch listov typické kanvice.
Saracénie (Sarracenia)majú rúrkovité a vzpriamené listy, niektoré druhy až 120 cm dlhé. Nádoby s rastlinami môžu stáť vo vode, ale v zime je lepšie, ak sa vlhkosť substrátu zníži, čo neplatí pre druhy Sarracenia psittacina a purpurea, ktoré potrebujú stálu vlhkosť okolo koreňov. Tento druh v prírode rastie na otvorených stanovištiach, vyžaduje preto čo najviac svetla. Saracéniam nevadia ani letné teploty nad 30 °C, v zime sa však musia uložiť do chladu.
To platí aj pre mucholapku, ktorá počas zimy obľubuje teplotu okolo 15 °C a svetlú miestnosť.
Nároky na pôdu
Väčšina spomínaných druhov (s výnimkou krčiažnika) sa pestuje v zmesi rašeliny a kremenného piesku v pomere 2:1 až 1:1. Mäsožravé rastliny je dobré zalievať zakúpenou vodou v obchode na tento účel alebo prevarenou vodou, čím znížite jej tvrdosť. Iba tučnice a krčiažniky znášajú tvrdšiu vodu. Pestovateľský substrát pre krčiažniky musí byť priepustný, odolný voči zbahneniu. Tento druh presádzame každoročne, inak ostatné druhy mäsožravých rastlín nie potrebné presádzať niekoľko rokov.
Nabudúce si povieme, ako sa dajú mäsožravé rastliny rozmnožovať.
