Skúsenejší záhradkári vedia, že čím skôr vysievajú túto zeleninu, tým sa im skôr podarí vyhnúť škodcom ako napríklad vŕtavke mrkvovej.
Mrkva je neodmysliteľnou súčasťou mnohých záhrad. Nečudo. Táto zelenina je pre naše zdravie veľmi prospešná a v kuchyni nájde mnohoraké využitie. Od polievok, omáčok, ako súčasť šalátov alebo mäsových jedál. Skrýva v sebe živiny, ako sú vitamín A, B, C, D. Obsahuje tiež vlákninu či minerálne látky, medzi ktoré patrí vápnik, magnézium a železo.
Mrkva a jej účinky na naše zdravie
Asi každý z nás pozná známu vetu: Jedz mrkvu, budeš mať lepší zrak. A veru je na tom kus pravdy. Môže za to vitamín A, t.j. betakarotén.
Okrem zrak zlepšuje zdravie nášho dôležitého orgánu, ktorým je bezpochyby pečeň.
Viaceré výskumy zistili, že mrkva dokáže zmierňovať stres, pomáha pri liečbe rakoviny pankreasu tým, že zastavuje zhubnú premenu napadnutej bunky na nádor. Zlepšuje tiež zdravie zubov a ďasien, podporuje trávenie a detoxikuje organizmus
Skorá mrkva a jej sadenie
Aj keď medzi obľúbenejšie odrody tejto zeleniny patrí karotka, mnohí záhradkári uprednostňujú výsev skorších odrôd. Je to najmä kvôli tomu, že táto odroda býva menej napadnutá larvami vŕtavky mrkvovej . Kladenie vajíčok jej sťažíte aj tým, že rady mrkvy vysejete v smere prevládajúceho prúdenia vetra. Pred týmto škodcom pomôže ochrániť i netkaná textília.
Skorú mrkvu môžete začať sadiť hneď na konci zimy. Niektoré odrody totiž dokážu klíčiť už pri teplote okolo 5 °C.
Máte na záhrade ťažkú pôdu? Vysejte mrkvu do kyprých hroblí. Tie si pripravíte tak, že hlinu nakopcujete do výšky 25 cm a potom do nich vysejte mrkvu do hĺbky 2 až 3 cm. Potom osivo zasypte jemnou pôdou alebo vyzretým kompostom.
Keď rastlinky vzídu, musíme ich pretrhať na vzdialenosť 5 až 6 cm v riadku.
